Prečo sa žena odpojí od svojho tela? A ako sa k sebe vráti?

Odpoveď je jednoduchšia, než by si čakala.

Lebo sa vo svojom vlastnom tele prestaneš cítiť bezpečne.

Pocit bezpečia sa dnes často skloňuje. Ale čo to bezpečie vlastne je? Vieš, ako sa bezpečie cíti v tele?

Poďme na to. Nájdi si miesto, kde ti je pohodlne. Môžeš si ľahnúť, alebo sadnúť.

Skús si poloziť jednu ruku na srdce a druhú na podbruško. Vnímaš, ako ti bije srdce?

Pociť dotyk na pokožke. Vnímaj teplo tvojich dlaní. Jemne sa pohlaď. Správ hlboký nádych až do bruška tak, aby sa ti roztiahli rebrá do strán. A potom pomaličky vydýchni. A opäť sa zhlboka nadýchni a pomaličky vydýchni. Skús ešte raz. Pomaly. Nikam sa neponáhľaš. Si tu a teraz.

Všimni si opäť tlkot tvojho srdca. Bije kľudnejšie?

Všimni si opäť dych? Dýchaš pomalšie?

Všimni si ramená. Akoby z nich začala opadávať ťarcha?

Všimni si svoje bruško. Dokázalo uvoľniť sťahovanie?

Všimni si svoju myseľ. Zdá sa, akoby v nej boli myšlienky pokojnejšie?

Presne takto tvoje telo vie, že si práve v bezpečí.

Takto sa s telom spájaš. Že sa na chvíľu zastavíš. Len vnímaš. Cez dotyk, cez jemnosť, cez pomalosť, cez prítomnosť.

Často krát však na spojenie so sebou, s telom, s naším vnútrom zabúdaš, lebo každodenné povinnosti...deti...partner...práca... domácnosť...stretnutia... nečakané udalosti.

Odpájaš sa automaticky aj vtedy, keď ťa zavalia nepríjemné emócie. Nechceš ich cítiť, tak utekáš radšej do povinností či rozptýlenia. Lebo je jednoduchšie otvoriť notebook, upratať kuchyňu, zapnúť telku, než ostať a tým, čo bolí.

Nebadane sa odpájaš, keď ideš cez seba, cez svoje kapacity. Keď utekáš do výkonu.

Keď povieš, áno, ale niekde vo vnútri si cítila, že chceš povedať nie. Ale bojíš sa, že by si možno bola odsúdená.

Toto je život a ten sa občas deje rýchlejšie, než by si chcela. Nemusí to tak ostať.

Vráť sa k sebe vždy, keď môžeš.

Aspoň na minútu.

Lebo návrat k sebe nie je veľké gesto či ceremoniál.

Je to nádych.

Je to dotyk.

Je to pocit vetra vo vlasoch.

Teplé lúče slnka na pokožke.

Je to objatie milovaného človeka.

Je to šálka obľúbeného čaju.

Je to pohyb, tanec, ktorý miluješ.

Aj pohodlné prádlo môže byť pripomienkou návratu k sebe. Lebo keď si ho obliekaš, nie to len o prádle a o tom, ako vyzeráš. Je to o chvíli, keď sa zastavíš a pocítiš jemnosť na pokožkeVtedy sa tvoje telo uvoľní. A ty zrazu vieš, že sa vo svojom tele môžeš cítiť dobre.

S láskou Januľa