Krása. Povrch alebo skutočné prepojenie so životom?

„Keby som ťa nepoznala, myslela by som si, že si povrchná, lebo vkuse riešiš krásu.“

Aj takéto slová sa ku mne občas dostanú.

Áno, často riešim krásu a estetiku. Na prvý pohľad by sa mohlo zdať, že kĺžem po povrchu. Opak je však pravdou.

Zbožňujem vnímať krásu. Ale nie tú, čo je nám prezentovaná médiami. Zbožňuje krásu prirodzenú, hlbokú, čistú. Tú, ktorá žiari zvnútra von. Vidíš ju v očiach. Vidíš ju v láskavosti. Vidíš ju v harmónii. Vidíš ju v múdrosti. Ona nekričí. Iba je a jej prítomnosť a sila je neprehliadnuteľná.

Je to krása, ktorá vyživuje dušu aj telo. A to doslova.

Keď vnímam krásu akýmkoľvek zmyslom, cítim bázeň až posvätnosť okamihu. A moje celé vedomie sa sústredí do okamihu tu a teraz. Myseľ spomalí. Telo sa uvoľní. A hruď akoby sa rozpínala do strán. Nádherný pocit naplnený láskou, slobodou až nekonečnosťou v jednom okamihu.

Pre mňa cítiť, vnímať a tvoriť krásu je potreba. Potreba duše, mysle aj tela.

A je pre mňa fascinujúce, že podobné súvislosti dnes skúma neuroestetika.

Neuroestetika je odbor, ktorý vznikol inklúziou poznatkov viacerých vied, ako je neuroveda, psychológia, estetika, umenie aj evolučná biológia.

Neuroestetika skúma, čo sa deje v našom mozgu a nervovom systéme, keď vnímame krásu. A čoraz viac naznačuje, že krása nie je len povrchný pôžitok, ale hlboká biologická potreba človeka.

Áno, sme pokojnejší, dych sa spomaľuje. Telo sa uvoľňuje. A tento stav má na nás blahodarný účinok, lebo telo prechádza zo stresu do obnovy.

A tak, žena krásna, vyživ sa krásou, obklop sa krásou a buď krásou. Živou...ktorá tebou preteká. Lebo krása je prejavom života samého.

Tancuj, smej sa, kráčaj životom s vedomím, že si život samotný. Bez pocitu viny.

Krása nie je povrchnosť.

Možno je to jeden z najprirodzenejších spôsobov, ako sa vraciame späť k životu.

S láskou Januľa🌷

P.S. O vnímaní krásy sme sa rozprávali aj s Katkou v podcaste FLAMES.

Žena - chrám krásy