Krása. Povrch alebo skutočné prepojenie so životom?

„Keby som ťa nepoznala, myslela by som si, že si povrchná, lebo vkuse riešiš krásu.“

Aj takéto to slová sa ku mne občas dostanú.

Áno, často riešim krásu a estetiku. Na prvý pohľad by sa mohlo zdať, že kĺžem po povrchu. Opak je však pravdou.

Zbožňujem vnímať krásu. Ale nie tú, čo je nám prezentovaná médiami. Zbožňujem krásu prirodzenú, hlbokú, čistú. Tú, ktorá žiari zvnútra von. Vidíš ju v očiach. Vidíš ju v láskavosti. Vidíš ju v harmónii. Vidíš ju v múdrosti. Ona nekričí. Iba je a jej prítomnosť a sila je neprehliadnuteľná.

Je to krása, ktorá vyživuje dušu aj telo. A to doslova.

Keď vnímam krásu akýmkoľvek zmyslom, cítim bázeň až posvätnosť okamihu. A moje celé vedomie sa sústredí do okamihu tu a teraz. Myseľ spomalí. Telo sa uvoľní. A hruď akoby sa rozpínala do strán. Nádherný pocit naplnený láskou, slobodou až nekonečnosťou v jednom okamihu.

Pre mňa cítiť, vnímať a tvoriť krásu je potreba. Potreba duše, mysle aj tela.

A je pre mňa fascinujúce, že podobné súvislosti dnes skúma neuroestetika.

Neuroestetika je odbor, ktorý vznikol inklúziou poznatkov viacerých vied, ako je neuroveda, psychológia, estetika, umenie aj evolučná biológia.

Neuroestetika skúma, čo sa deje v našom mozgu a nervovom systéme, keď vnímame krásu. A čoraz viac naznačuje, že krása nie je len povrchný pôžitok, ale hlboká biologická potreba človeka.

Áno, sme pokojnejší, dych sa spomaľuje. Telo sa uvoľňuje. A tento stav má na nás blahodarný účinok, lebo telo prechádza zo stresu do obnovy. 

 Čo krása, ktorá žiari zvnútra navonok?

Keď je človek vyčerpaný, v neustálom strese, odpojený od seba, hlavne my ženy si všimneme zmeny. Pleť stráca svoj jas, živosť v očiach pohasína, vlasy vypadávajú, nechty sa lámu, máme stiahnuté ramená či neistý prejav. Nie je to náhoda.

Aj východné systémy (ayurvéda, tradičná čínska medicína) si už dávno všimli túto súvislosť.

 Keď je človek vyživený a vo vnútornej harmónii, vzniká niečo, čo vidíme aj navonok. A vidia to aj iní. Vtedy žiarime. A zároveň sa zlepšuje aj kvalita pleti či vlasov. Lebo telo má dostatok kapacít na to, aby vyživilo aj svoje „okrajové“ časti. Aj preto sa krása od nepamäti spája s vitalitu. 

Aj preto si povieme „Ona žiari!“ ...a pritom nevieme presne pomenovať, čím to je. 

Preto krása nevzniká z úsilia byť krásna a spĺňať štandardy. Vzniká z plnosti života.

A tak, žena krásna, vyživ seba, spoj sa so sebou, obklop sa krásou. Lebo život v tebe rodí krásu a krása vyživuje tvoj život.

Krása nie je iba o povrchu.

Možno je to jeden z najprirodzenejších spôsobov, ako sa vraciame späť k životu a ako sa cez náš život prejavuje.

S láskou Januľa🌷

O vnímaní krásy sme sa rozprávali aj s Katkou v podcaste FLAMES.

Žena - chrám krásy